|
|
rola sa hmýri stovkou sklonených hláv
náradie v rukách, velký spotený dav
jak panstvo si nakázalo zásob bez výhrad
ludia v prachu musia pracovať a zabezpečiť hrad
zo strachu o rodiny zo strachu o strechy
len držia papule a ignorujú posmechy
celej tej vrchnosti čo tvári sa jak božstvo
zapičovať môžu si len v krčme, päsťou o stôl
aj to len blázen, čo to dokáže
opustiť sa pri pive keď načúvajú stráže
kým sa zvesti nerozšíria uteká jak vládze
spopod stola do kostola vypočuť si kázeň
po nociach dúfa že raz zmení sa ich osud
neskoro za tmy spať a ráno stierať rosu
no majú nádej lebo nechcú tmavý koniec
a symbolom ich slobody sú cválajúce kone
Ref: 2x
silou vôle, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnútra, svojou silou
len s láskou a odvahou bez útrap vpred
svojou silou, svojou silou!
tak tieto cválajúce kone maľujú ich hánky
bohužial krvou na steny, nezdobia svätostánky
chcú tomu čeliť, rozpúšťajú vzdušné zámky (v hlavách)
v ohni horia zákonníky práce, na nich švabach
múdrejší hovoria, že ich písali klauni
čo zakrývajú úsmev maskou strachu, ne pravdy
vraj pracovať je nutné aby prekvitalo kráľovstvo
peniaze nikde ale povedaných plánov sto
chceli by odletieť jak vtáky, no uviazli v tŕni
počujem dobre? ževraj nehryz ruku, čo ťa kŕmi?
my kŕmime vás, ozývajú sa hlasy z kôlni
napriek tomu čoraz viacej menia sa na nevolných
ludia čo vedia to, že dávať je viac než brať
sa zbiehajú jak sliny, vyčkávajú na prevrat
no nikto prvý nechce byť, prvý čo vezme zbraň
čakajú janošíka, ktorý by im vytrel zrak
Ref: 2x
žil medzi nimi chlapec, už od detstva bol iný
nestaval s ostatnými deckami si hrady z hliny
behával s divokými koňmi, rozprával hodiny
sa s ludmi po celom kraji, mladými aj starými
rozprával o obrovskej sile v našom vnútri
o tom, že svet uviazol vo vodách mútnych
zhonu a mamonu, čo hrubými múrmi delia nás
od sily v nás, mal tichý hlas, taký smutný
a tam kam prišiel, tiché slová o sile lásky
trhali ludom putá z rúk, a z očí pásky
spolu s ich počtom ale obavy na hrade rástli
dohodli páni sa tam na krokoch ráznych (hajzli!)
znížili prídeli, vraj v kraji lúpi zbojník
(vraj) bol to ten lump s divými koňmi! - počuť z kôlni
(vraj) vraj s hrsťou hrachu baba, pomohla im ho zlapať
vraj šlo o tridsať strieborných a zradu kamaráta
Ref:
námestie pod šibenicou a veľký spotený dav
a všetci skandujú: smrť!, až na pár sklonených hláv
pred katom stojí ten čo dával chudobným, bohatým bral
aj keď za celý svoj život nikomu nič nezobral
zavesíme ho na hák, malo bol by mu špagát
vraveli páni si, nech bojí sa ťa vzpurná pakáž
nemohli zabiť s ním však silu jeho slov
čo v ľudoch s nádejou a vierou zapálili stovky plameňov
tak nazvali ho svätým, začali jeho slova
zbierať a zhromažďovať v chrámoch a tam prepisovať
a keď ich premiešali strachom dvorní pisári
za statne náboženstvo vyhlásil sám cisár ich
odvtedy počúvajú jeho slova v kostole
a zase boja sa aj buchnúť päsťou po stole!
po stenách v uličkách zas nájdeš cválajúcich koní znak
a strechy svätostánkov zdobí obrovsky hák!
|
|
