|
|
dávno som unavený, oči hľadia z červenej
mozole na ústach a toto všetko vlastne pre vás
za sebou kopce, ako keby boli z pyrenejí
prešlo to rýchlo, únik zo života, žiadna stena
rokmi sa vyvíjam, jak decko, čo je spontánne
našťastie po čase v zrkadle vidím stále seba
hľadám oporné body, keď ma dusí beznádej
rodina doma, vonku bez nej veľa neznamenám
drží so mnou, nádej pre mňa, aj keď svet je nečestný
vďaka nej som našiel cestu, cez bludisko serpentín
prejsť, život vie byť perfektný, život vie byť šmejd
aj byť prchavý, jak sprej, on to poznám dobre, hej!
zážitkov, že odhŕňam ich spredo dvier
lietam dňom aj nocou, sajem všetko, ako netopier
vďaka nim mám nebo blízko, aj keď vonku peklo je
ulica má krídla, ja mám korene, jak sekvoje
Ref: 2x
sú to korene, korene, kore, korene, korene
korene, korene, kore, korene, korene
učili ma rásť, učili ma klásť
dôraz na to, aký som, aký budem raz
nezabudnem nikdy!
Kali:
vraciam sa domov, tam, kde ich mám zapustené
svoje korene korene, kore, korene korene
ktoré nosím v sebe, ktoré vryté nosím vo svojom mene
je jedno, kde som a čo tam robím, myslím na ne dennodenne
tabuľa petržalka vzďaľuje sa za chrbtom
mierime smer tatry, no ja už spomínam na betón
a na panely, odkiaľ som, plameň furt nevyhasol
nezabudnem, odkiaľ som vyštartoval za svojim snom
miesta, kde som pre každého kali, no ne kali
kde sme vyrastali, kde sa narodili naše plány
kde sa na kus reči mamy stretávali pod bránami
a my zasrani sme naháňali po školáku naše dámy
spomínam pokaždé, keď som tu, pozerám z okna, hneď mám chuť
vrátiť to všetko naspäť a vrhnúť sa opäť do maminých rúk
nezabudnem, preto som, aký som
vďaka týmto koreňom mohol vyrásť do neba môj strom!
Ref: 2x
|
|
