|
|
tým lesom kráčam sám, tie pády mám už rád
už sa neobzerám, za chrbtom mám to, čo mám mať
nechaj ma samého, keď ma len nechceš nechať spať
už stojí s úsmevom, kde niekedy nevedel stáť
tým piesňam stále hovorím to, čo nepoviem tebe
tú cestu stále hľadám tam, kde dávno viem, že nie je
tie strany píšem sám o veciach, o ktorých ty nevieš
tie kruhy pod očami nerieš
Ref: 2x
k tej samote sa túlim, jak keby bola moja
možno keď tomu dám všetko, potom odíde aj ona
koľko prehier človek zvládne, kým odíde z boja
koľkokrát skončí na kolenách, kým nájde toho boha?
prechádzam sa po odľahlom a zabudnutom zákutí
ponorenom do sadov, malých domcov, sivých zárubní
blúdim v starých štvrtiach prepychových, nových nádvorí
deriem svoju obuv ako duch, ktorý vyšiel do ulíc
odkiaľ sa vždy rádoby vraciam naspäť, ak sa dá, to víš
do bezpečia, súkromia sveta, schovaný naveky v zádomí
najkrajšia si aj tak, keď sa smeješ so mnou v náhodných
chvíľach, ktoré zažívam na cestách s tebou vzájomných
chápať ma nebudeš, tak ma skús ľúbiť
veci, ktorých sa bojím, ostali schované vnútri
povedal by som ti všetko, ale sám v tom blúdim
stačí, že sa dusím ja, nezačni sa topiť ty
Ref: 2x
k tej samote sa túlim, jak keby bola moja
možno keď tomu dám všetko, potom odíde aj ona
koľko prehier človek zvládne, kým odíde z boja
koľkokrát skončí na kolenách, kým nájde toho boha?
|
|
